Rôzne zdroje svetla
Žiarovka – V klasickej žiarovke sa zahrieva vlákno na vysokú teplotu a pritom sa uvoľňuje svetlo. Je to proces nazývaný tiež žiarenie čierneho telesa a je charakterizovaný Wienovým posuvným zákonom. Čím vyššia teplota telesa, v tomto prípadne vlákna žiarovky, tým intenzívnejšie svieti a jeho spektrum je posunuté viac ku kratším vlnovým dĺžkam (od neviditeľnej infračervenej oblasti k viditeľným vlnovým dĺžkam).
Elektroluminiscencia – Je to fenomén, kedy vzniká svetlo ako odpoveď na prechod elektrického prúdu materiálom. Príklad je napríklad LED (light emitting diode – dióda emitujúca svetlo) žiarovke. Svetlo tam vzniká rekombináciou elektrónov a prázdnych vhodných miest, kam elektróny môžu ísť. Je to možné vďaka materiálu, ktorý sa volá polovodič v ktorom sú tieto prázdne miesta. Musí v ňom byť vytvorený tzv. p-n prechod ktorý vznikne spojením dvoch rôznych polovodičov. Jeden má prevahu elektrónov a druhý prevahu dier (miest pre elektróny). Ak sa takto vytvorený polovodič vloží medzi dve elektródy a pustí sa cezeň prúd, elektróny sa skombinujú s prázdnymi miestami a uvoľňujú pri tom energiu vo forme svetla.
Bioluminescencia – Svetlo môže byť vytvorené aj chemickou reakciou. Ak sa to deje v živom organizme, nazývame to bioluminiscencia. Takto produkuje svetlo napríklad svätojánska muška. V tele si vyrába látky luciferín a luciferázu, ktoré v špeciálnom orgáne na zadočku spolu reagujú a pritom sa uvoľňuje svetlo. Chemickou reakciou vzniká svetlo aj v svietiacich tyčinkách. V nich sú uložené dve látky, jedna je uzavretá v krehkom obale. Po ohnutí tyčinky tento obal praskne a tekutiny sa zmiešajú. Tým sa vytvorí svetlo.
Horenie – Svetlo môže vzniknúť pri horení, napríklad keď horí drevo. Uvoľňuje sa vtedy teplo, svetlo a ďalšie produkty ako napríklad dym. Podľa toho, aká látka horí má plameň charakteristickú farbu. Tento efekt sa využíva v chémii pri analýze neznámych látok. Napríklad arzén produkuje modrý plameň, vápnik oranžový a meď zelený.
Výboj – Svetlo vzniká aj výbojom. Výboj môžeme vidieť pri búrke (blesk) alebo v tejto plazmovej lampe. Tá je vyrobená zo skla, je naplnená zmesou vzácnych plynov a v strede je umiestnená elektróda. Z elektródy, ktorá je pod prúdom potom vybiehajú elektróny smerom ku sklu a ako prechádzajú zmesou vzácnych plynov vytvoria výboj, ktorý vidíme. Na princípe výboju funguje napríklad aj úsporná žiarovka. Výboj v nej však neuvidíme, lebo jej obal je pokrytý bielou fluorescenčnou vrstvou, ktorú svetlo z výboja (ktoré je ultrafialové) aktivuje a fluorescenčná vrstva ho zmení na viditeľné – biele svetlo.
